Testujeme Elektrobicykel prvá časť

Testujeme Elektrobicykel prvá časť

Ja a môj priateľ sme sa vybrali na ďalekú cestu z Bratislavy po hrádzi smerom na juh. Nikdy by sme však nečakali že prejdeme tak ďaleko a že sa tento cyklo-výlet premení na našu obľúbenú historku. 

Elektrobicykel alebo e-bike sme kúpili ešte v zime, svojich prvých sto kilometrov mám už za sebou a tak som si povedala prečo nešlapnúť do pedálov a ísť niekam kde je pekne. Na Facebookovej skupine Tip na výlet BA a okolie som sa popýtala kam ísť keď zvládnem 80 kilometrov (predtým som najďalej šla do Hainburgu kde nás chytila búrka a ledva som prišla domov, čo bolo bezmála 50 kilometrov) a odpoveď prišla že Gabčíkovo - zasmiala som sa že ja chcem celodenný výlet s prespaním a nie výlet na pol dňa (to som ešte netušila ako ďaleko to Gabčíkovo je, pretože vodičovi sa zdá že tu kúsok), ďalšia odpoveď už bola viac challenging že prídte navštíviť Baťov kanál (čo sa mi zdalo docela rozumné ale vlakom sme s bicyklom ešte necestovali, aspoň nie do uskutočnenia tohto výletu, tak som si túto super možnosť nechala na leto) a víťazná odpoveď znela takto: "Patince, super ubytko vo wellness hotele a druhy den naspet" a tak hor sa na booking.com. Zapáčil sa mi hotelík s dobrou cenou a s pozíciou neďaleko Patiniec a kúsok za Komárnom (vtedy som ešte nevedela že tento kúsok za Komárnom na bicykli po celom dni naozaj nie je kúsok ale o tom v ďalšom diely). 

V piatok ráno sme sa teda vybrali smer Patince (vedeli ste že Patince sú najjužnejšia obec na Slovensku?) do dedinky Bokroš (o Bokroši si napíšeme v poslednej časti). Našu cyklo-púť si rozdelíme na pár častí, podľa udalostí a pocitov nie podľa kilometrov:

1. časť: Optimistické ráno

 Piatok 6.5.2016 8:26

Vyrazili sme plný optimizmu (aspoň ja, priateľ ešte nevidel na jedno oko) vymotali sme sa z prievozu a vyšli na slovenskú stranu hrádze pri Dunaji. Prišli sme k prvému bufetu (nie nechceli sme si už dať pivo ako by ste všetci predpokladali, ale už ma bolel zadok a chcela som napraviť sedánku) a ten bol zavretý, prišli sme ku druhému a taktiež bol zavretý, pochopili sme že iba blázni chodia ráno na hrádzu, pretože vtedy ešte slniečko tak nehreje a tak si baby na korčuliach v plavkách nemôžu opaľovať svoje krásne telá a ani pomalí cyklisti nemôžu slintať za týmito babami na korčuliach. Tak sme teda šlapali ďalej. Išli sme popri Dunaji a prvých 20 kilometrov sme prešli za hodinku. Vietor nefúkal, kačice a labute mali hlavy ešte pod krídlami. Naozaj krásna príroda ktorá sa práve zobúdzala. Motorček nám pomáhal a my sme išli približne 23-25km/h (tak ako európska únia povoľuje), vyzeralo to tak že našu cestu nič nemôže skaziť a že bude plná krásnych vnemov a že do cieľa dorazíme aj skôr ako sme plánovali. 



Keďže táto cesta zďaleka nebola rozprávková a mne sa dokonca zdala nekonečná, 2. časť: Kyselica až Gabčíkovo uverejním zajtra a ďalšie časti neskôr.

Celá cesta vyzerala takto, takže sa máte na čo tešiť.