Testujeme elektrobicykel štvrtá časť

Testujeme Elektrobicykel štvrtá časť

Ja a môj priateľ sme sa vybrali na ďalekú cestu z Bratislavy po hrádzi smerom na juh. Nikdy by sme však nečakali že prejdeme tak ďaleko a že sa tento cyklo-výlet premení na našu obľúbenú historku. 

Elektrobicykel alebo e-bike sme kúpili ešte v zime, svojich prvých sto kilometrov mám už za sebou a tak som si povedala prečo nešlapnúť do pedálov a ísť niekam kde je pekne. Na Facebookovej skupine Tip na výlet BA a okolie som sa popýtala kam ísť keď zvládnem 80 kilometrov za deň (predtým som najďalej šla do Hainburgu kde nás chytila búrka a ledva som prišla domov, čo bolo bezmála 50 kilometrov) a odpoveď prišla že Gabčíkovo - zasmiala som sa že ja chcem celodenný výlet s prespaním a nie výlet na pol dňa (to som ešte netušila ako ďaleko to Gabčíkovo je, pretože vodičovi sa zdá že tu kúsok), ďalšia odpoveď už bola viac challenging že prídte navštíviť Baťov kanál (čo sa mi zdalo docela rozumné ale vlakom sme s bicyklom ešte necestovali, aspoň nie do uskutočnenia tohto výletu, tak som si túto super možnosť nechala na leto) a víťazná odpoveď znela takto: "Patince, super ubytko vo wellness hotele a druhy den naspet" a tak hor sa na booking.com. Zapáčil sa mi hotelík s dobrou cenou a s pozíciou neďaleko Patiniec a kúsok za Komárnom (vtedy som ešte nevedela že tento kúsok za Komárnom na bicykli po celom dni naozaj nie je kúsok ale o tom v ďalšom diely). 
V piatok ráno sme sa teda vybrali smer Patince (vedeli ste že Patince sú najjužnejšia obec na Slovensku?) do dedinky Bokroš (o Bokroši si napíšeme v poslednej časti). Našu cyklo-púť si rozdelíme na pár častí, podľa udalostí a pocitov nie podľa kilometrov a dávkovať vám budem časti postupne, tu je časť štvrtá:

1. časť: Optimistické ráno
2. časť: Kyselica až Gabčíkovo
3. časť: Nikde nikoho a ulov si obed

4. časť: Medveďov - 3 herne

Naposledy sme skončili tým, že po veľmi únavných 10 kilometroch sme prešli jednu reštauráciu kde sme však nezabočili a prešli sme ďalších 5 kilometrov a z diaľky sme uvideli dedinu Medveďov. Prešli sme cez cestu a zabočili dole kopcom k prvému veľkému nápisu čapujeme pivo. Po malom pohľade na krčmu sme zistili že je to herňa ale už sme boli hladní a smädní tak sme sa rozhodli zabočiť do tejto dedinky. Po pár odbočkách sme prišli na maličké námestie kde sme zbadali reštauráciu, hneď sme sa tam vybrali a tlačili sa aj s bicyklami dnu. Avšak na naše pohoršenie reštaurácia bola zatvorená a vedľajšia miestnosť ktorá bola otvorená bola zase herňa. Našli sme otvorené potraviny (ak sa to tak dá nazvať, bola to malá kutica kde predávali všetko od jedla cez lepiacu pásku až po metlu), kúpili sme si piť a nejaký keksík a chceli sme si to zjesť na lavičkách v strede námestia ktoré boli v tieni (čo sa hodilo lebo bolo akurát poludnie). Všimli sme si však že za rohom je ďalší znak piva vycapený na dome (nie som si istá ako sa volajú tie "bilboardy" ktoré ukazujú aké pivo sa vnútri čapuje) a tak sme tam rovno zamierili. Avšak na naše veľké prekvapenie to ZASE bola herňa!! Kto v jednej dedine potrebuje 3 slovom tri herne? Boli sme veľmi prekvapení ale chceli sme si nabiť baterky tak sme sa v tejto herni zložili vonku a poprosili čašníčku o možnosť využiť zástrčky. A tak sme sedeli a pili hroznovku za 0,70€ a bolo nám dobre. 

Baterky sme museli nabiť pretože pred nami bolo ešte okolo 55 kilometrov, ktoré však boli oveľa náročnejšie ako sme očakávali. Baterky sa nám nabili za hodinku a pól z troch bateriek na skoro plných päť (o elektro bicykloch a ich funkciách, baterke a motorčeku ešte len napíšem). 

Po vypití dvoch hroznoviek, zjedení zopár keksíkov a nabití bateriek sme sa vybrali na hrádzu pokračovať smer Komárno. O ďalšom pokračovaní v tejto ceste sa dozviete v ďalšej časti kedy príde najťažšia časť celého výletu. Nasledujúca časť bude uverejnená budúci týždeň 5. časť: Kamienky, kamienky, kamienky

Testujeme Elektrobicykel tretia časť

Testujeme Elektrobicykel tretia časť

Ja a môj priateľ sme sa vybrali na ďalekú cestu z Bratislavy po hrádzi smerom na juh. Nikdy by sme však nečakali že prejdeme tak ďaleko a že sa tento cyklo-výlet premení na našu obľúbenú historku. 

Elektrobicykel alebo e-bike sme kúpili ešte v zime, svojich prvých sto kilometrov mám už za sebou a tak som si povedala prečo nešlapnúť do pedálov a ísť niekam kde je pekne. Na Facebookovej skupine Tip na výlet BA a okolie som sa popýtala kam ísť keď zvládnem 80 kilometrov za deň (predtým som najďalej šla do Hainburgu kde nás chytila búrka a ledva som prišla domov, čo bolo bezmála 50 kilometrov) a odpoveď prišla že Gabčíkovo - zasmiala som sa že ja chcem celodenný výlet s prespaním a nie výlet na pol dňa (to som ešte netušila ako ďaleko to Gabčíkovo je, pretože vodičovi sa zdá že tu kúsok), ďalšia odpoveď už bola viac challenging že prídte navštíviť Baťov kanál (čo sa mi zdalo docela rozumné ale vlakom sme s bicyklom ešte necestovali, aspoň nie do uskutočnenia tohto výletu, tak som si túto super možnosť nechala na leto) a víťazná odpoveď znela takto: "Patince, super ubytko vo wellness hotele a druhy den naspet" a tak hor sa na booking.com. Zapáčil sa mi hotelík s dobrou cenou a s pozíciou neďaleko Patiniec a kúsok za Komárnom (vtedy som ešte nevedela že tento kúsok za Komárnom na bicykli po celom dni naozaj nie je kúsok ale o tom v ďalšom diely). 
V piatok ráno sme sa teda vybrali smer Patince (vedeli ste že Patince sú najjužnejšia obec na Slovensku?) do dedinky Bokroš (o Bokroši si napíšeme v poslednej časti). Našu cyklo-púť si rozdelíme na pár častí, podľa udalostí a pocitov nie podľa kilometrov a dávkovať vám budem časti postupne, tu je tretia časť:

1. časť: Optimistické ráno
2. časť: Kyselica až Gabčíkovo

3. časť: Nikde nikoho a ulov si obed

Táto časť bude trošku dlhšia ako tie predchádzajúce ale ak ste sa dočítali až sem myslím že táto časť bude pre vás zaujímavá, hoci toto ešte ani z ďaleka nebol ten čas kedy sme si siahli na dno svojich síl. 

Do Gabčíkova to bolo 50 kilometrov, prešli sme ich za dve hodiny a dvadsať minút, bez zarátania pauzy. Od Gabčíkova nám už trochu vyhladlo pretože sme vstávali skoro ráno a raňajky už boli fuč. Keďže ani jeden z nás nepredpokladal že ľudia pri Dunaji nevyužijú podnikateľské príležitosti a teda nestretneme žiadny bufet, zmrzlináreň a iné, tak sme si nevzali so sebou jedlo aby sme zbytočne nezaberali miesto v ruksakoch (už tak boli dosť plné, pretože obaja sme brali nabíjačky na baterky, oblečenie na druhý deň a iné zbytočnosti). Teplota začala stúpať a pomaly sme dávali dole jednotlivé vrstvy oblečenia. Slniečko nám pieklo do tváre a cesta sa zdala byť až do nekonečna, napravo vysoké stromy v okolí Dunaja, naľavo lúky, pred nami široká cesta ktorá viedla až za horizont a za nami sa vzďaľovali posledné známky civilizácie. Zrazu pozerám, na lúke niečo beží, kričím jééééj srnka, skákalo to do výšky a bežalo to naším smerom, čím bližšie to bolo tým viac som si uvedomovala že to je nejaká divná srnka a že divne skáče. "Srnka" prebehne cez hrádzu na druhú stranu a nám je jasné že sme sa mýlili, zajac odskacká do vysokej trávy a ešte chvíľu stíhame šlapať za ním ale po chvíli sa nám stratí z dohľadu. Takéhoto obrovského a rýchleho zajaca som teda ešte nevidela (a to sme doma mali zajaca ktorý teda poriadne papkal a bol veľký aj za dvoch). Zasmiali sme sa nad tým že sme si zajaca pomýlili so srnkou a šlapali ďalej, počas týchto nekonečne dlhých 10 kilometrov sme videli ešte ďalších dvoch takýchto veľkých zajacov. Zasmiali sme sa aj nad tým, že toto možno bola jediná možnosť ako sa najesť a čakali sme kedy natrafíme na ďalšiu dedinu.

Na obrázku je vidno že 10 kilometrov roviny je presne to čo som spomínala že cesta sa zdala byť nekonečná, ďalej môžte vidieť že žiadna dedina iba lesy a polia nás obklopovali celých 10 kilometrov. 

Moje najhoršie rozhodnutie tohto výletu prišlo práve teraz keď sme zbadali veľký bilboard, kde bolo napísané "reštaurácia 600 metrov". Povedala som si že to je zbytočná zachádzka a že aha pred nami už je dedina, tam už bude reštaurácia. Tak sme teda pokračovali ďalej po hrádzi a vošli sme do ďalšej dediny ktorá vyzerala že nemá ani kostol ani krčmu, nie ešte reštauráciu. Pokračovali sme ďalej, žalúdok mi škvŕkal a nohy už ledva šlapali. Ideme ďalej a konečne pred sebou vidíme väčšiu dedinu a tak pridáme do pedálov a tešíme sa na jedlo.  

4. časť: Medveďov - 3 herne bude uverejnená asi až budúci týždeň, takže si trošku počkáte na rozuzlenie či sme sa konečne najedli alebo ešte stále nie. Ak ste zostali verný tomuto blogu a čítate už tretiu časť tak vám ďakujem za podporu a dúfam že počkáte aj na ďalšiu časť a na ďalších 5 plánovaných častí pretože cesta bola naozaj ďaleká a plná zážitkov. 

Testujeme Elektrobicykel druhá časť

Testujeme Elektrobicykel druhá časť

Ja a môj priateľ sme sa vybrali na ďalekú cestu z Bratislavy po hrádzi smerom na juh. Nikdy by sme však nečakali že prejdeme tak ďaleko a že sa tento cyklo-výlet premení na našu obľúbenú historku. 

Elektrobicykel alebo e-bike sme kúpili ešte v zime, svojich prvých sto kilometrov mám už za sebou a tak som si povedala prečo nešlapnúť do pedálov a ísť niekam kde je pekne. Na Facebookovej skupine Tip na výlet BA a okolie som sa popýtala kam ísť keď zvládnem 80 kilometrov (predtým som najďalej šla do Hainburgu kde nás chytila búrka a ledva som prišla domov, čo bolo bezmála 50 kilometrov) a odpoveď prišla že Gabčíkovo - zasmiala som sa že ja chcem celodenný výlet s prespaním a nie výlet na pol dňa (to som ešte netušila ako ďaleko to Gabčíkovo je, pretože vodičovi sa zdá že tu kúsok), ďalšia odpoveď už bola viac challenging že prídte navštíviť Baťov kanál (čo sa mi zdalo docela rozumné ale vlakom sme s bicyklom ešte necestovali, aspoň nie do uskutočnenia tohto výletu, tak som si túto super možnosť nechala na leto) a víťazná odpoveď znela takto: "Patince, super ubytko vo wellness hotele a druhy den naspet" a tak hor sa na booking.com. Zapáčil sa mi hotelík s dobrou cenou a s pozíciou neďaleko Patiniec a kúsok za Komárnom (vtedy som ešte nevedela že tento kúsok za Komárnom na bicykli po celom dni naozaj nie je kúsok ale o tom v ďalšom diely). 
V piatok ráno sme sa teda vybrali smer Patince (vedeli ste že Patince sú najjužnejšia obec na Slovensku?) do dedinky Bokroš (o Bokroši si napíšeme v poslednej časti). Našu cyklo-púť si rozdelíme na pár častí, podľa udalostí a pocitov nie podľa kilometrov:

1. časť: Optimistické ráno

2. časť: Kyselica až Gabčíkovo

Po prvých 30 kilometroch sme našli otvorený bufet. Je pravda že bol otvorený asi preto, lebo to bolo v Kyselici, kde sa dá nastúpiť na kompu a previesť sa na druhú stranu Dunaja. Prekvapivo tam stálo asi 5 áut ktoré čakali na kompu, ktorá bola ešte na druhej strane. Dali sme si hroznovku v starej krčme z ktorej sme mali krásny výhľad na vodu ale na prechod kompy sme nepočkali pretože sme pred sebou mali ešte veľa kilometrov. V tomto bufete sme konečne stretli aj iných cyklistov, ktorí tak ako my od rána brázdili hrádzu Dunaja. 

Vyrazili sme od kompy smer Gabčíkovo, po ceste sme stretli žaby, kačky všetkých veľkostí a druhov, labute, volavky a lode ktoré robili krásne vlny. Cesta bola kludná až kým sme neprišli na vodné dielo Gabčíkovo kde bola najskôr rampa ktorú sa na bicykli nijak nedalo obísť (z jednej strany voda a z druhej prudký svah) a teda sme ju museli podliezať, čo nebola až taká sranda ako to znie pretože bicykle sa pod rampu tiež nezmestili, išli sme ďalej a v strede cesty bola veľká ceduľa zákaz bicyklov a odbočka smerom dole na novú cyklotrasu. Táto cyklotrasa vyústila na ceste kde sa dalo ísť buď doprava alebo doľava, označenie ešte nebolo dokončené a boh vie či vôbec niekedy bude. Logicky sme išli doprava lebo tam bolo vodné dielo a tam sme predpokladali že bude pokračovanie cyklocesty, náš predpoklad bol však zlý a vyšli sme na vodné dielo a z neho sme sa pozerali na cyklocestu na ktorú sme sa chceli dostať avšak oddeľovalo nás tak 30 metrov výšky. Takže otočka, tam kde sme odbočili v pravo sme mali odbočiť v ľavo ísť po ceste asi 100 metrov a potom odbočiť v pravo a cesta nás už priviedla na cyklocestu a pokračovali sme ďalej.

3. časť: Nikde nikoho a ulov si obed, bude pridaná zase zajtra a ostnaté časti neskôr.

Celá cesta vyzerala takto, takže sa máte na čo tešiť. 

Testujeme Elektrobicykel prvá časť

Testujeme Elektrobicykel prvá časť

Ja a môj priateľ sme sa vybrali na ďalekú cestu z Bratislavy po hrádzi smerom na juh. Nikdy by sme však nečakali že prejdeme tak ďaleko a že sa tento cyklo-výlet premení na našu obľúbenú historku. 

Elektrobicykel alebo e-bike sme kúpili ešte v zime, svojich prvých sto kilometrov mám už za sebou a tak som si povedala prečo nešlapnúť do pedálov a ísť niekam kde je pekne. Na Facebookovej skupine Tip na výlet BA a okolie som sa popýtala kam ísť keď zvládnem 80 kilometrov (predtým som najďalej šla do Hainburgu kde nás chytila búrka a ledva som prišla domov, čo bolo bezmála 50 kilometrov) a odpoveď prišla že Gabčíkovo - zasmiala som sa že ja chcem celodenný výlet s prespaním a nie výlet na pol dňa (to som ešte netušila ako ďaleko to Gabčíkovo je, pretože vodičovi sa zdá že tu kúsok), ďalšia odpoveď už bola viac challenging že prídte navštíviť Baťov kanál (čo sa mi zdalo docela rozumné ale vlakom sme s bicyklom ešte necestovali, aspoň nie do uskutočnenia tohto výletu, tak som si túto super možnosť nechala na leto) a víťazná odpoveď znela takto: "Patince, super ubytko vo wellness hotele a druhy den naspet" a tak hor sa na booking.com. Zapáčil sa mi hotelík s dobrou cenou a s pozíciou neďaleko Patiniec a kúsok za Komárnom (vtedy som ešte nevedela že tento kúsok za Komárnom na bicykli po celom dni naozaj nie je kúsok ale o tom v ďalšom diely). 

V piatok ráno sme sa teda vybrali smer Patince (vedeli ste že Patince sú najjužnejšia obec na Slovensku?) do dedinky Bokroš (o Bokroši si napíšeme v poslednej časti). Našu cyklo-púť si rozdelíme na pár častí, podľa udalostí a pocitov nie podľa kilometrov:

1. časť: Optimistické ráno

 Piatok 6.5.2016 8:26

Vyrazili sme plný optimizmu (aspoň ja, priateľ ešte nevidel na jedno oko) vymotali sme sa z prievozu a vyšli na slovenskú stranu hrádze pri Dunaji. Prišli sme k prvému bufetu (nie nechceli sme si už dať pivo ako by ste všetci predpokladali, ale už ma bolel zadok a chcela som napraviť sedánku) a ten bol zavretý, prišli sme ku druhému a taktiež bol zavretý, pochopili sme že iba blázni chodia ráno na hrádzu, pretože vtedy ešte slniečko tak nehreje a tak si baby na korčuliach v plavkách nemôžu opaľovať svoje krásne telá a ani pomalí cyklisti nemôžu slintať za týmito babami na korčuliach. Tak sme teda šlapali ďalej. Išli sme popri Dunaji a prvých 20 kilometrov sme prešli za hodinku. Vietor nefúkal, kačice a labute mali hlavy ešte pod krídlami. Naozaj krásna príroda ktorá sa práve zobúdzala. Motorček nám pomáhal a my sme išli približne 23-25km/h (tak ako európska únia povoľuje), vyzeralo to tak že našu cestu nič nemôže skaziť a že bude plná krásnych vnemov a že do cieľa dorazíme aj skôr ako sme plánovali. 



Keďže táto cesta zďaleka nebola rozprávková a mne sa dokonca zdala nekonečná, 2. časť: Kyselica až Gabčíkovo uverejním zajtra a ďalšie časti neskôr.

Celá cesta vyzerala takto, takže sa máte na čo tešiť. 

Veci čo mám a zároveň nemám rada

Veci čo mám a zároveň nemám rada

Mám rada začínanie a učenie sa nových vecí. Nemám rada rutinu ktorá sa z toho stáva.

Mám rada zimné dovolenky na horách a letné pri mori. Nemám rada zimu a pot stekajúci po chrbte.

Mám rada spánok. Nemám rada ranných ešte päť minút. 

Mám rada robenie smoothies. Nemám rada upratovanie šupiek a mixéru. 

Mám rada čítať návody na rôzne kreatívne nápady.Nemám rada experimentovanie. 

Mám rada predspánkové rozmýšľanie v posteli o tom ako zmeniť svet. Nemám rada keď mi to bráni v spánku.

Mám rada pozeranie obrázkov a článkov na internete. Nemám rada pomalý internet a technológiu. 

Mám rada polievanie kvetov. Nemám rada napúšťanie krhličky. 

Mám rada vôňu nového postelného prádla a ten pocit keď si do neho líhate. Nemám rada navliekanie perín a plachty. 

Mám rada keď ma niekto pochváli. Nemám rada odpovedať na komplimenty. 

Mám rada pohodlný piatok pri telke. Nemám rada keď sedím doma a niekto iný sa baví v meste.

Mám rada kupovať si kabelky. Nemám rada vláčiť kabelku so mnou. 

Mám rada cestovať autobusom. Nemám rada ľudí v autobuse. 

Mám rada vystavené spomienkové predmety. Nemám rada smútok za starými časmi. 

Mám rada šťastné momenty. Nemám rada ten smútok z toho že ten šťastný moment skončí. 

Things I like and things I dislike

I like starting and learning new things. I dislike the rutine that comes from that.

I like winter holidays on mountains and summer at the sea. I disloke winter and sweat that fall down my back.

I like sleeping. I dislike just five more minutes.

I like to do smoothies. I dislike thorowing away the trash and cleaning blender.

I like reading DIY´s. I dislike experiments.

I like to think about changing the world before going to sleep. I dislike when it keeps me from sleeping.

I like browsing pictures and blogs on the internet. I dislike slow internet and technology.

I like watering falowers. I dislike fulling my watering-can.

I like getting compliments. I dislike reacting on compliments.

I like spending Friday night at home. I dislike when any of my friends are clubbing without me.

I like happy moments. I dislike the sadness from knowing that the happy moment will end.